Projekt Efektívne regióny, podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS, sa okrem oblasti dopravy a vzdelávania venoval aj životnému prostrediu. V rámci neho boli sledované tri základné oblasti – ovzdušie, vodu a odpady. Všetky uvedené ukazovatele výrazne ovplyvňujú kvalitu životného prostredia v jednotlivých regiónoch Slovenska, pričom sú významným spôsobom prepojené s kvalitou životného prostredia celkovo.
Kto dosahuje najlepšiu kvalitu životného prostredia
Tak, ako aj pri ostatných dátových analýzach, bol navrhnutý špeciálny index zohľadňujúci všetky sledované parametre a popisujúci efektivitu krajov v analyzovanej oblasti.
Za najaktuálnejšie obdobie – rok 2019, v rámci ktorého boli vyhodnocované dáta o kvalite ovzdušia, vody (množstvo vypúšťanej a čistenej odpadovej vody) a manažmentu odpadov (miera recyklácie, miera skládkovania a napĺňanie strategických cieľov do roku 2030[1]) sa pomyselným „víťazom“ stal Trenčiansky (s hodnotením 1,8) a „porazeným“ Banskobystrický kraj (s hodnotením 2,5).
Tesne za Trenčianskym krajom sa drží Košický kraj s veľmi podobnými až rovnakými hodnotami. Prvú trojicu uzatvára Žilinský kraj s hodnotami indexu 1,96.
Počas sledovaného obdobia 2014 – 2019 sa prakticky u všetkých krajov hodnotenie postupne zlepšuje, pričom aj kraje s výsledkami indexu až 3,8 sa vedia prepracovať k výbornému výsledku 1,8, čo je presne prípad TSK.
Je však potrebné si uvedomiť, že jednotlivé kraje sú silne ovplyvnené množstvom výrobných fabrík a podnikov, ktoré ich územie vo významnej miere znečisťujú, no na druhej strane, mohli by byť schopné výsledný index ovplyvniť svojou politikou pri povoľovaní výstavby predpokladaných znečisťovateľov. Výsledné poradie ale nehodnotí iba mieru znečistenia vzduchu, vody, či množstvo odpadov, ale zohľadňuje aj zmenu stavu oproti minulým rokom, resp. predošlému roku. Preto dosahuje napríklad Košický kraj dobré výsledky, avšak z pohľadu vplyvu výrobných podnikov na životné prostredie by mal skôr dosahovať negatívne hodnotenie.
Vzduch ako významný ukazovateľ
Prvým sledovaným parametrom je kvalita ovzdušia (podiel SO, NO, CO a tuhé znečisťujúce častice).
Aj v tejto oblasti získal najlepšie hodnotenie Prešovský kraj – v roku 2019 dokonca až 91,79 % s postupujúcim rastúcim trendom. Najviac sa k nemu priblížil opäť raz Trnavský kraj s hodnotením cca 85 % v danom roku. Najhoršie čísla tradične vyskakujú v Košickom kraji, ktorý sa hýbe na hodnotení od 2,34 % – 15, 64 % a paradoxne aj u Trenčianskeho kraja v rokoch 2015 a menej. Čo sa týka emisií v jednotlivých krajoch, ktoré výrazne a najvýznamnejšie ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, tak podľa priloženej mapy je možné vidieť, že emisie súvisia s rozložením priemyslu a priemyselných výrobných podnikov na Slovensku a tým, ako sa ich jednotlivé kraje snažia v rámci svojich možností znižovať.
V rozmedzí rokov 2014 – 2019 sme zistili, že 10 najväčších producentov znečistenia ovzdušia tvorí až 98 % celkových emisií. A žiaľ, najviac ich je práve v Košickom kraji – až 98 % emisných producentov. Za ním nasleduje Trenčiansky kraj s 96 %, nad 90 % sa dostal ešte Banskobystrický kraj, nasleduje Žilinský kraj s 83 %, Prešovský kraj so 76 %, Nitriansky kraj má 68 % a najlepšie je na tom Trnavský kraj so 48 %.
Až 91 % znečistení v Banskobystrickom kraji (BBSK) produkuje top 10 znečisťovateľov – najviac produkujú firmy Slovalco, a.s, Slovenské magnezitové závody a Zvolenská teplárenská, a.s. Celkovo má toto znečistenie vplyv na zdravie ľudí, hlavne pri dýchacích a astmatických problémoch, ktoré si vyžadujú aj nemalé finančné náklady na ich liečbu. Napríklad v BBSK dostalo v roku 2013 až cca 3 600 pacientov astmu vinou zlého ovzdušia.
Čo nás však môže tešiť je, že z hľadiska stanovených cieľov znižovania emisií sa v rámci analyzovaného obdobia (2014 – 2019) kraje postupne zlepšujú. Košický kraj sa pritom drží na prvých priečkach v zlepšovaní kvality ovzdušia za ním je Banskobystrický, Nitriansky a Žilinský kraj. Trnavský kraj sa postupne začal zlepšovať v týchto cieľoch od rokov 2018/2019, najslabšie výsledky majú v tejto oblasti Trenčiansky a Prešovský kraj.
Národné záväzky znižovania emisií podľa smernice NEC ustanovené pre Slovenskú republiku uvádza tabuľka nižšie:
Situácia s kvalitou ovzdušia v roku 2005 na úrovni okresov je znázornená na mape nižšie (červená farba udáva negatívne hodnotenie):
A na porovnanie situácia s kvalitou ovzdušia v roku 2019 na úrovni okresov znázornená na mape nižšie (červená farba udáva negatívne hodnotenie):
Voda, čo nás drží nad vodou
Tak ako vzduch, aj voda je základom nášho života, a teda jej kvalita výrazne ovplyvňuje naše životné prostredie. Ako sú na tom naše kraje, kto sa o ňu stará najlepšie? Hodnotiaci index pre kvalitu vody rieši súvislosti medzi množstvom vypúšťanej a čistenej odpadovej vody. Za posledné roky – 2019, 2018 a 2017 dosiahol hodnotenie na úrovni 100 % Trnavský kraj, v roku 2018 sa rovnakým indexom k nemu pridal kraj Žilinský a dokonca v rokoch 2016 a 2017 toto číslo dosiahli až 3 kraje – k dvom spomínaným ešte pribudol aj Trenčiansky kraj.
Všetky ostatné kraje dosahujú v uvedenom indikátore stabilné hodnotenie cez 90 %, čo je samozrejme veľmi dobrý výsledok, ktorý naprieč sledovaným obdobím neustále stúpa.
Manažment odpadov ako posledný indikátor
Kvalitu životného prostredia čím ďalej, tým viac ovplyvňuje aj množstvo odpadov a miera jeho recyklácie, či skládkovania.
Žiaľ, kraje sú celoplošne v tejto kategórii slabé. Ani v jednom analyzovanom roku ani jeden kraj nedosiahol 50 % mieru recyklácie. Na druhej strane je potešujúce, že sa z roka na rok formuje trend zlepšovania výsledkov.
Najlepšie recyklujú Trnavský a Žilinský kraj, ktoré dosiahli v roku 2019 výsledok 45,00 % a 43,61 %.
Rok 2019 praje pozitívnym trendom, a tak sa všetky kraje dostali na úroveň zhruba 40 % a viac v miere recyklácie odpadov.
Čo sa týka miery skládkovania, tú z historického hľadiska dosahoval najvyššiu Nitriansky kraj v roku 2014 (83,91 %) a potom už sledujeme iba klesajúci trend u všetkých krajov. Tu si však treba uvedomiť, že cieľom je znižovanie množstva skládok, čiže v roku 2019 s maximom 59,84 % je najhorší Prešovský kraj. Zvyšné kraje sa držia na cca 54 %, pričom najlepším je Košický kraj s 35,74 % mierou skládkovania.
Z hľadiska naplňovania cieľov národnej stratégie[2] sú najlepšie v naplňovaní miery recyklácie v roku 2019 Nitriansky (42,05 %), Trnavský (45,00 %) a Žilinský kraj (43,61 %). Paradoxne tieto kraje začínali v roku 2014 na posledných priečkach s cca 14 %. Na poslednom mieste v roku 2019 je Košický kraj s 58,63 % naplňovania strategických cieľov súvisiacich s mierou recyklácie.
Na naplňovaní cieľov v oblasti miery skládkovania v roku 2019 naopak poctivo pracuje Košický kraj s najvyšším percentom – 69,95 %. Ďaleko za ním s cca 43,5 % sú ostatné kraje. Zaujímavé by bolo do budúcna zistiť, čo kraj s týmto odpadom robí – ako ho spracúva, keďže v miere recyklácie nie úplne vyniká.
Z pohľadu hodnotiaceho indexu, ktorý bol v projekte spracovaný, sú z pohľadu celkového manažmentu odpadov najefektívnejšie kraje v roku 2019. Najlepšie hodnotenie dosiahol Košický kraj (64,29 %), Trnavský s hodnotením (60,24%) a na treťom mieste Nitriansky kraj (56,62%).
Záver
Ak by sme mali porovnať jednotlivé kategórie analyzovaných ukazovateľov a výsledné hodnotenia krajov, tak najvyšší pohyb aj v dobrom aj zlom sa dá odsledovať na východe našej krajiny, kde sa kraje nachádzajú medzi najlepšími aj najhoršími a paradoxne je medzi susedmi – Prešovský a Košický kraj najvýraznejší rozdiel.
Čo má na svedomí takýto výsledok? Podľa dostupných a analyzovaných dát hrá dôležitú úlohu určite tvorba politík a ich výkon jednotlivých krajoch, manažment napĺňania stanovených cieľov, ako aj aktivity krajov súvisiace s ochranou a zlepšovaním kvality životného prostredia. …a možno aj celkový ľudský prístup k nášmu okoliu a prírode.
[1] podľa dokumentu Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 – nové znenie. MIRRI, 2020
[2] Podľa dokumentu Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 – nové znenie (MIRRI, 2020)
