Vzdelávanie – aj regióny majú svoje kompetencie

Aký je v súčasnosti vzdelanostný potenciál slovenského obyvateľstva? Podľa porovnania regiónov na základe štatistických ukazovateľov Slovensko dosahuje svojím vzdelanostným potenciálom priemer malých hospodársky vyspelých krajín.Faktor vzdelania tak vykazuje podstatne menšie zaostávanie ako ostatné výrobné faktory.

Nízka úroveň spomínaných faktorov, reprezentovaných najmä technologickým vybavením pracovného prostredia, kvalitou manažmentu a pod., však odhaľuje jeden zo základných problémov ekonomiky SR -ich výrazné zaostávanie znehodnocuje pomerne vysoký stupeň vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a vytvára tak závažnú bariéru pri zväčšovaní výrobnej základne SR. Nízka výkonnosť slovenskej ekonomiky, ktorá v príjmovej časti postihuje hlavne pracovníkov s vyššou kvalifikáciou, podporuje ich emigráciu do zahraničia. Tento odchod spôsobuje, že výchova kvalifikovaných pracovníkov sa tak míňa účinkom, ak ju nesprevádza adekvátny ekonomický rozvoj.

Ako to vyzerá v konkrétnych regiónoch?

Z viacerých uskutočnených analýz jednotlivých krajov vyplýva, že existuje korelácia medzi vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva, jeho zamestnanosťou, nezamestnanosťou a mzdou. Najvyšší podiel vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných má Bratislavský kraj, ktorý  má zároveň aj najvyššiu mzdu na Slovensku. Na rozdiel od tohto kraja, najnižší podiel vysokoškolsky vzdelaných má Prešovský kraj. Štruktúra vzdelania, kde podstatné jadro tvorí SOU a SŠ (84,8 %) sa odráža aj v priemernej mzde tohto kraja, ktorá je najnižšia v porovnaní s ostatným Slovenskom. Z hľadiska štruktúry vzdelania podobná situácia je aj v Nitrianskom kraji.

Osobitné postavenie majú Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj. Vyznačujú sa vysokým zastúpením ľudí s vysokoškolským vzdelaním, čo sa odzrkadľuje aj na celkovej výkonnosti ich ekonomiky.

Keďže sú všetky regióny financované v oblasti vzdelávania podľa počtu jednotlivých žiakov, resp. študentov, ktorí v danom regióne študujú, je cieľom každej obce, či mesta daného regiónu, aby sa snažilo o zabezpečenie chodu čo možno najkvalitnejších škôl v rámci svojho územia. Dôvod je jednoduchý – ak budú mať školy vysokú úroveň, budú sa aj študenti o tieto školy zaujímať, vďaka čomu je pravdepodobné následné rozširovanie počtu miest na školách, ako aj zvyšovanie celkovej vzdelanostnej úrovne kraja – či už na základnej, strednej alebo vysokoškolskej úrovni. A samozrejme, toto všetko bude mať v konečnom dôsledku vplyv aj na úspešnosť absolventov na trhu práce v danom regióne a jeho konkurencieschopnosť.

Vzhľadom na to, že má úroveň vzdelania tak významné postavenie pri ďalšom rozvoji obyvateľstva jednotlivých krajov a jeho územia, ako takého, bola táto oblasť kompetencií VÚC zvolená za jednu z troch kľúčových sledovaných faktorov efektivity samosprávnych krajov pre aktuálne realizovaný projekt „Efektívne regióny“, podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS.

V rámci problematiky vzdelávania projekt spracúva verejne dostupné dáta k nasledovným vybraným indikátorom – počet škôl na počet obyvateľov, celková úroveň vzdelania obyvateľov daného kraja, úroveň vedomostí žiakov, úspešnosť absolventov na trhu práce a kvalitu škôl v kraji. Taktiež je však dôležité sledovať aj špecifické indikátory – počet škôl v pôsobnosti kraja, úroveň vedomostí žiakov a úspešnosť absolventov na trhu práce škôl v priamej pôsobnosti VÚC, či kvalitu škôl v priamej pôsobnosti VÚC.

Výsledkom tohto dátového spracovania bude špecializovaná platforma, ktorá zrozumiteľným a vizuálne príťažlivým spôsobom odkryje efektivitu VÚC v porovnaní s financiami vloženými do ich fungovania. Projekt „Efektívne regióny“ pokryje analýzou efektivity všetky vyššie územné celky s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Spustenie uvedenej platformy sa očakáva začiatkom roka 2021.

 

Späť na novinky