V efektivite správy ciest vyniká Banskobystrický kraj

Podľa dátovej analýzy projektu Efektívne regióny sa Banskobystrický samosprávny kraj stal za posledných päť rokov víťazom v efektivite spravovania ciest, ktoré má ako kraj na starosti.

 Dáta boli analyzované s ohľadom na hlavný cieľ projektu, ktorým je porovnanie investovaných financií s ich kvalitou – v našom prípade išlo o kvalitu ciest II. a III. triedy, ktoré sú v správe krajov. Spracované boli údaje všetkých krajov s výnimkou Bratislavského. Analyzované obdobie pokrýva roky 2014 až 2018, resp. 2019 v prípade dostupnosti dát,“ uvádza senior analytik projektu Michal Ivantyšyn.                                                                                                                                

Keďže významnú úlohu hrajú pri dosahovaní stanovených cieľov kvality výdavky na správu a údržbu ciest, v úvode dátovej analýzy sme sa zamerali na množstvo financií na 1 km ciest. Ukázalo sa, že do správy a údržby ciest najviac investujú v Trenčianskom kraji (až cca 10 800 EUR/1 km), za ktorým nasleduje Nitriansky (cca 9 900 EUR/1 km) a Prešovský kraj (cca 8 800 EUR/1 km). Výška investície je samozrejme čiastočne závislá aj od počtu spravovaných kilometrov. V tomto prípade dosahuje v roku 2019 maximum Banskobystrický (2 440 km) a Prešovský kraj (2 434 km), a až na treťom mieste je Nitriansky samosprávny kraj (2 035 km).

Okrem financií projekt Efektívne regióny, podporený z európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS, sleduje aj technické parametre vozovky, ktoré popisujú kvalitu ciest. Údaje o týchto ukazovateľov vedie databanka Slovenskej správy ciest.

V tomto prípade (technická kvalita ciest) dosahujú v podstate všetky kraje rovnaké výsledky – v roku 2019 až v 80 % ciest mali hodnotenie stavu ciest „dobrý“ Banskobystrický, Košický, Trenčiansky a Žilinský kraj. Prešovský samosprávny kraj mal v tom roku dokonca 88 % ciest v dobrom stave v danom ukazovateli. Na druhej strane však už horšie dopadol Trnavský kraj so 68 % a na poslednom mieste Nitriansky kraj, v ktorom sa tento ukazovateľ zastavil na iba 61 % „dobrých“ ciest.

Ďalším z analyzovaných údajov bol počet dopravných nehôd, ktorý sa v sledovaných krajoch na cestách II. a III. triedy pohybuje v rozmedzí zhruba 300 – 400 ročne. V roku 2019 mal najvyšší počet nehôd Žilinský samosprávny kraj (413 prípadov), druhá najvyššia nehodovosť bola v Prešovskom kraji (400 prípadov). Najmenej nehôd mali v Banskobystrickom samosprávnom kraji (337 prípadov).

Z vykonanej dátovej analýzy a uvedených výsledkov teda vyplýva, že napriek tomu, že Banskobystrický kraj spravuje najviac kilometrov ciest, investície do ich správy a údržby sa držia na najnižších úrovniach, rovnako ako počet nehôd na cestách, pričom stav ciest vykazuje kontinuálne stav s hodnotením „dobrý“. Efektivita vynakladaných financií v porovnaní so stavom ciest sa ukazuje byť na vysokej úrovni.

V tesnom závese za ním je potom Prešovský a Košický kraj, pričom skupinu najlepších uzatvára Trnavský kraj.

Je jasné, že spomenuté vynaložené prostriedky sa nedajú ani zďaleka porovnávať s výškou investícií, ktoré do správy a údržby ciest I. triedy a diaľničných úsekov vkladá štát. No prechod z kvalitnejších ciest na tie o úroveň nižšie, samozrejme často ovplyvňuje komfort cestovania, nehodovosť na jednotlivých úsekoch a nepriamo zasahuje aj do peňaženiek samotných vodičov, ktorých autá sú často opotrebované skôr práve z dôvodu väčšieho zaťaženia. Je preto nevyhnutné investovať nielen do hlavných ťahov, ale nutnosťou je aj efektívna a spoľahlivá údržba a zveľaďovanie ciest II. a III. triedy.

Projekt Efektívne regióny sa venuje vývoju a prevádzkovaniu komplexnej platformy Efektívne Slovensko. Realizácia projektu sa rozbehla v apríli 2019 a ukončený bude v júli 2021. Hlavným cieľom projektu je vývoj online platformy, ktorá bude mapovať investície do verejnej správy na úrovni VÚC v porovnaní s dosiahnutými výsledkami v konkrétnych oblastiach verejných politík.