Trnavský samosprávny kraj – víťaz v oblasti školstva a cestnej infraštruktúry 

Bratislava, 27. 7. 2021 – Projekt Efektívne regióny analyzuje verejne dostupné dáta z oblasti školstva, cestnej infraštruktúry a životného prostredia. Vďaka tomu došlo po prvýkrát k systematickému pohľadu na kraje a ich efektivitu pri správe vecí verejných.

Projekt priniesol viacero prekvapivých zistení. Avšak dôležitejšie, ako hľadanie prekvapení, je dosiahnuť stav, keď verejná politika bude do veľkej miery tvorená na základe objektívnych dát.  Dátová analýza je totiž úžasná vec, pretože dáta sú úprimným sprostredkovateľom neskreslených informácií. Stačí k nim len vhodne pristupovať, spracovať ich a presné výsledky sú na svete.

„Základom idey projektu Efektívne regióny je podpora konceptu tvorby politík založených na dátach, respektíve na dôkazoch. Ide o koncept, ktorý predpokladá, že verejná politika by mala byť vo väčšine prípadov tvorená na základe dosahovania merateľných cieľov,“ vysvetľuje Michal Ivantyšyn, analytik projektu. „A práve takto sme sa na tri spomínané oblasti pozreli aj my.“

Ekonomický rast regiónov

Dáta hovoria, že politika znižovania regionálnych rozdielov nie je efektívna. To samo o sebe nie je veľmi prekvapivé, ale to, s čím súvisí rast HDP v regiónoch, už prekvapením môže byť. Najrýchlejšia cesta pre rast lokálneho HDP v krajoch sa totiž ukazuje byť podpora investícií do výskumu a vývoja. To platí aj pre súkromné, ale aj pre verejné investície. Tie majú ďaleko väčší súvis s rýchlym rastom HDP ako iné typy investícií.

Druhý najvýznamnejší faktor je vzdelanie populácie. Dobrá správa je, že kvalitu vzdelávania majú kraje do značnej miery vo vlastných rukách. Efektívne vplývanie na kvalitu škôl, v ktorých sú kraje zriaďovateľmi, je tak jedným z hlavných a najlepších nástrojov, ktoré majú kraje k dispozícií.

Prekvapivo tretím súvisiacim parametrom s rastom HDP je kvalita životného prostredia. Neplatí teda, že ekonomická aktivita nutne poškodzuje životné prostredie. Nie, ochrana životného prostredia nie je bremeno, ale v skutočnosti aktívum.

Výsledky vzdelávania

Dobrá správa je, že kvalita škôl zriadených krajmi je z roka na rok lepšia. A nie, neplatí, že kvalita škôl súvisí s geografiou, či zastúpením niektorej z etnických https://www.facebook.com/skupín. Kvalitné školy môžu byť na západe aj na východe. Bez štatisticky významnej tendencie.

Hlavným faktorom je výška dotácie pre jednotlivé školy a efektivita krajov. A v tom sú veľké rozdiely.   Trnavský samosprávny kraj – ako najlepší v tomto ukazovateli – totiž dokáže jedno euro investovať do nárastu kvality škôl najefektívnejšie.

„Tento fakt podporuje aj skutočnosť, že v TTSK kvalita škôl dlhodobo rastie, a to dokonca najrýchlejšie zo všetkých skúmaných krajov,“ dopĺňa Ivantyšyn.

„Stredoškolské vzdelávanie považujem za top županskú tému, pretože prostredníctvom neho môžeme ovplyvňovať ďalší rozvoj kraja. Pracujeme na tom, aby bol udržateľný a inkluzívny, od čoho si sľubujeme dlhodobý ekonomický rast. Regionálne školstvo zlepšujeme v spolupráci so zamestnávateľmi tak, aby naši absolventi boli kvalitní a konkurencieschopní. Osobitne v stredných odborných školách využívame pri tom napríklad aj duálny systém vzdelávania,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Cestná infraštruktúra

„V oblasti cestnej infraštruktúry  sme zistili, že najvyššiu kvalitu a bezpečnosť ciest dosahujú všetky kraje počas volebného roku. No hneď v roku po voľbách sa už ukazuje tendencia k poklesu ich kvality,“ objasnil Ivantyšyn a dodal, že „celkovo sa efektivita údržby cestnej infraštruktúry zhoršuje, a to celoplošne s výnimkou Trnavskej župy, ktorá aj v tejto oblasti dosahuje podstatne lepšie výsledky než ostatné kraje.“ 

A aké sú odporúčania, ktoré vychádzajú z verejne dostupných údajov a ich analýzy?

Cieľom je, aby predstavitelia krajov, ale aj ostatných inštitúcií mali v rukách nástroj, vďaka ktorému vidia výsledky vlastnej politiky a môžu sa navzájom porovnávať. Pretože dáta neklamú.

Prvým krokom je vôbec zadefinovať, čo sú merateľné ukazovatele, ktoré by sa mali zlepšovať. V konečnom dôsledku by bolo ideálne, keby sa kraje priblížili k dátovo riadenej organizácii, ktorá sa rozhoduje na základe dát. Mali by zaviesť systémy motivácie pre svojich pracovníkov a samozrejme, dosahovanie plánovaných cieľov je potrebné merať a pravidelne vyhodnocovať.

Projekt Efektívne regióny (www.efektivneslovensko.sk) je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS.

APEL je občianske združenie, ktoré sa na nekomerčnej báze a vo verejnom záujme už vyše dve dekády venuje podpore využívania informačno-komunikačných technológii pri riešení celospoločenských výziev. Projekty, ktoré združenie realizuje sa zameriavajú najmä na oblasť verejnej správy, vzdelávania a zdravia. APEL má širokú sieť odborníkov poskytujúcich svoje expertné znalosti pre špecifické oblasti.

Celú tlačovú konferenciu si môžete vypočuť v nasledovnom videu: