Čo sme sa dozvedeli o vzdelávaní v našich regiónoch

V projekte Efektívne regióny sa okrem oblasti dopravy a životného prostredia venujeme aj vzdelávaniu, konkrétne efektivite financovania škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Aby bolo možné „zmerať“ efektivitu VÚC v tejto oblasti, čiže porovnať či financovanie takýchto škôl aj prináša výsledky v zmysle zvyšovania kvality vzdelávania (resp. zlepšovania výsledkov vzdelávania), museli sme dostupné dáta podrobiť analýze a vyhodnotiť, ktoré ukazovatele budú mať dostatočnú výpovednú hodnotu.

Počas dátovej analýzy sme vychádzali predovšetkým z údajov portálu INEKO za školské roky 2014/2015 – 2018/2019 v sledovaných samosprávnych krajoch (všetky okrem BSK). V jednotlivých regiónoch sme sledovali počet žiakov školách a financovanie na žiaka.  Tieto dáta sú podporené ešte informáciami o platoch pedagogických pracovníkov, ktoré môžu mať určitý súvis s efektivitou v oblasti vzdelávania. Všetky tieto sledované dáta sú dôležité z viacerých pohľadov – na zvyšovanie úrovne vzdelávania ako takého, na zvyšovanie efektivity vzdelávania, na správne rozloženie školských zariadení a škôl v rámci krajov, regiónov, či celého štátu, na kapacitu vzdelávacích organizácií, ale aj v súlade s prognózou rastu počtu žiakov a študentov.

Čo sme zistili v našich analýzach?

V projekte Efektívne regióny sme sa pozreli na efektivitu zo strany VÚC – financovanie vs. hodnotenie škôl na portáli INEKO, ktorý považujeme za relevantný zdroj vzhľadom na ich komplexnú metodiku a konzistentne poskytované informácie, ktoré pri hodnotení používajú. Hodnotenie pri jednotlivých školách zahŕňa objektívne údaje ako sú výsledky žiakov, počet prijatých žiakov na vyšší stupeň školy, pri stredných a vysokých školách aj nezamestnanosť absolventov, či mimoriadne výsledky škôl. Jednotlivé školy sú hodnotené aj používateľmi – žiakmi, či rodičmi, ktorí hodnotia úroveň pedagógov, ich prístup, podmienky výchovno-vzdelávacie procesu, vybavenie škôl, ale aj finančné zdroje. Taktiež treba povedať, že portál INEKO je vlastne jediným komplexným zdrojom tohto typu informácií na Slovensku a sú vlastne jediní, ktorí tieto údaje aj dlhodobo zbierajú a hodnotia.

Samozrejme, cieľom kraja a samotnej školy by určte malo byť posun smerom k lepším výsledkom, lepšiemu hodnoteniu a tak isto aj zvyšovaniu úrovne školy.

Celkové hodnotenie krajov v oblasti kvality škôl a vzdelávania

Aby bolo možné zhodnotiť kraje podľa vybraných ukazovateľov, navrhli sme v rámci projektu vlastný index hodnotenia efektivity kraja. Na základe jeho hodnôt sme došli k záveru, že najhoršia situácia v rámci efektivity vynaložených financií a kvality škôl je v  Prešovskom samosprávnom kraji (PSK), kde sa dlhodobo hodnoty nášho indexu pohybujú (v rámci stupnice 1 – 5, kde 5 je najhorší výsledok) na úrovni 4,5 – 4,8 (s priemerom 4,7).  Po ňom nasleduje Košický kraj (KSK) s indexom v rozhraní 4,7 – 4,4 (a priemerom 4,1). Trojicu s nelichotivými výsledkami uzatvára Žilinský kraj (ŽSK) s hodnotami počas sledovaného obdobia medzi 3,4 – 3,9 (s priemerom 3,7) a Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), kde sa hodnoty indexu efektivity pohybujú na 2,9 – 4,1 (priemer za sledované obdobie je 3,6). Nitriansky (NSK), Trenčiansky (TSK) a Trnavský kraj (TTSK) ani za jeden sledovaný školský rok nedosahujú hodnotenie indexu efektivity na úrovni 4, práve naopak priemerné hodnoty nášho indexu za celé sledované obdobie sa držia na 3,6 (v prípade TTSK), 3,7 (v prípade NSK) a najlepšie je na tom Trenčiansky samosprávny kraj s hodnotou 3,4.

Jediné kraje, v ktorých bola hodnota indexu efektivity za sledované obdobie lepšia ako 3 (konkrétne 2,9), sú BBSK v školskom roku 2013-2014 a TSK v školskom roku 2014-2015.

Je tiež nutné dodať, že v hodnotách nášho indexu efektivity nemožno badať trend, ktorý by popisoval postupné zlepšovanie výsledkov sledovaných krajov.

Financovanie v prepočte na žiaka

Ďalšiu oblasť, ktorú sme sledovali, bolo financovanie na žiaka v rámci jednotlivých škôl zriadených VÚC. Ak by sme mali výsledky dátovej analýzy zhrnúť, tak sa z roka na rok priemer financií vynaložených na žiaka komplexne vo všetkých regiónoch zvyšuje. Kým v roku 2015 to bolo 3 012 EUR, v roku 2019 je to už 3 798 EUR na žiaka. Najnižšie hodnoty financovania na žiaka mal za sledované obdobie BBSK (v školskom roku 2013/2014 – 2 674,28 €) a naopak najvyššie mal PSK (v školskom roku 2018/2019 – 5 162,18 €).

Opäť sa ale dostávame k záveru, že napriek zvyšujúcej sa finančnej náročnosti v tomto smere, nedochádza k výraznejšiemu zvyšovaniu kvality škôl.

Ako sú na tom učitelia so svojimi platmi?

K významným ukazovateľom a nákladom v oblasti školstva patria samozrejme aj platy učiteľov, ktoré sme analyzovali v zmysle údajov o priemerných platoch učiteľov v jednotlivých regiónoch v rokoch 2014 – 2019. Od roku 2015 sa vo všetkých krajoch dostáva priemerný plat na hodnotu tisíc eur a viac

Najvyšší priemerný plat vykazuje Prešovský kraj (v školskom roku 2018/2019 je to 1 413,40 €). Najnižší priemerný plat majú pedagogickí pracovníci v Banskobystrickom kraji (v školskom roku 2018/2019 je to 1 343,40 €).

Z hľadiska odsledovania nejakého trendu, môžeme skonštatovať, že sa priemerné platy u všetkých krajov posunuli z 982,27 € (v roku 2014) až na 1 372,84 € (v roku 2019), čiže aj tu vidíme stúpajúcu tendenciu.

Záver

Ak sa pozrieme na celkové výsledky analýzy, môžeme zhodnotiť, že východ Slovenska v efektivite v oblasti vzdelávania zaostáva oproti zvyšku krajiny, a to aj napriek tomu, že Prešovský samosprávny kraj vykazuje najvyššie investície na žiaka a najvyššie priemerné platy pedagogických zamestnancov na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja.

Najefektívnejšie (aj keď iba na úrovni hodnotenia 3) sú v oblasti vzdelávania Trenčiansky kraj a Trnavský kraj.

Celkovo teda vidíme rastúci trend v rámci zvyšovania finančnej záťaže na strane vyšších územných celkov aj na strane financií na žiaka aj na strane nákladov na pedagogických zamestnancov. Napriek tomu však nie je badateľné výraznejšie zvyšovanie kvality škôl naprieč regiónmi – skôr dochádza v tejto oblasti k stagnácii, resp. plátaniu nedostatkov z minulosti namiesto toho, aby dochádzalo k podpore a zlepšovaniu súčasného stavu.