V projekte Efektívne regióny, ktorý bol financovaný z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS, boli sledované tri hlavné oblasti efektivity vyšších územných celkov. Išlo o oblasť správy ciest II. a III. triedy, oblasť vzdelávania a kvality škôl a životného prostredia.

Jedným z dôležitých výstupov projektu bolo zistenie a potvrdenie faktu, že verejne dostupné dáta nemajú rovnakú štruktúru, formát ani granularitu, resp. že nedochádza k sledovaniu zavedených ukazovateľov v každom roku alebo ich nie je možné dodatočne dohľadať. Kritická situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 taktiež „prispela“ k určitým nezrovnalostiam vo vykazovaní dát.

Počas implementácie projektu boli spracovávané dáta za obdobie 2014 až 2018, resp. 2019 zo  všetkých samosprávnych krajov s výnimkou bratislavského.

Po ukončení projektu boli mapované údaje za rok 2020 a 2021. Rok 2021 nebolo možné spracovať vzhľadom na to, že do meraní zasiahol COVID-19 a nedošlo k ich spracovaniu.

Čo sa týka dátovej analýzy pre uvedenú oblasť, v prvom kroku sú spracovávané údaje týkajúce sa  financovania programu „Doprava“ zo strany vyšších územných celkov. Tu je dôležité uvedomiť si, že výdavky na správu a údržbu komunikácií sú len časťou nákladov, ktoré do tohto programu spadajú a je potrebné s týmto faktom počítať.

Ako zdrojová opäť poslúžila stránka Slovenskej správy ciest. Sledované boli tak, ako v predošlých obdobiach, dva ukazovatele popisujúce technickú kvalitu ciest – „pozdĺžna nerovnosť vozovky“ a „priečna nerovnosť vozovky“ ciest II. triedy. Tieto ukazovatele však bolo potrebné dať do súvisu aj s ďalším výpovedným indikátorom zo stránky Ministerstva vnútra SR – „nehodovosťou“ na cestách II. a III. triedy.

Výsledky analýzy za obdobie 2020 – 2021

Na základe výsledkov analýzy je možné konštatovať, že na program Doprava vyčleňujú kraje financie v hodnote 30 miliónov EUR až v niektorých prípadoch 74 miliónov EUR ročne za sledované obdobie rokov 2020 – 2021.

Samozrejme výška týchto financií závisí od veľkosti územia spravovaného samosprávnymi krajmi, no je určite badateľný stúpajúci trend vo vynakladaní výdavkov na daný program. Výraznejší posun smerom k vyšším výdavkom na program doprava je potom badateľný v roku 2021.

V roku 2020 boli najvyššie výdavky do programu Doprava sledované u Prešovského samosprávneho kraja (v hodnote cca 70,6 milióna EUR). Na druhom mieste je Trenčiansky samosprávny kraj s výdavkami v hodnote cca 66,5 milióna EUR.

V roku 2021 sa toto poradie nemení – PSK dosiahlo výdavky pre program Doprava v hodnote 74,9 milióna EUR a TSK v hodnote 62,1 milióna EUR.

Najmenšie výdavky v programe Doprava vykazuje v roku 2020 Trnavský a Banskobystrický kraj – na úrovni blížiacej sa k 37 miliónov EUR (TTSK 36,7 mil EUR a BBSK 36,9 mil. EUR). V roku 2021 je situácia veľmi podobná (TTSK dosahuje 44,1 mil. EUR výdavky a BBSK 30,5 mil. EUR). Banskobystrický kraj a Trenčiansky kraj sú v roku 2021 v skutočnosti jedinými, u ktorých došlo naopak k zníženiu výdavkov na program Doprava.

Pri sledovaní investícií na 1 kilometer ciest, sa najvyššie výdavky za rok 2020 dosiahli v Trenčianskom kraji (cca 11 223 EUR/1 km) a Nitrianskom kraji (cca 11 598 EUR/1 km) a následne Prešovský samosprávny kraj (cca 9 600 EUR/1 km). V porovnaní s predošlým sledovaným obdobím k zmene poradia v tomto ukazovateli nedošlo. Rok 2021 nebolo možné zanalyzovať, keďže nebol Slovenskou správou ciest sledovaný.

Z pohľadu dĺžky ciest II. a III. triedy má v sledovanom období stále najviac kilometrov ciest Banskobystrický kraj (2 442 km) a Prešovský kraj (2 439 km). Na treťom mieste je Nitriansky samosprávny kraj (2 035 km).

Z hľadiska pozdĺžnej nerovnosti sa technická kvalita ciest II. triedy z pohľadu všetkých krajov drží v priemere na 50 %. V roku 2020 v priemere 36 % ciest vykazuje nevyhovujúci stav, čo je zlepšenie oproti roku 2019, kedy tento tento stav vykazovalo 43 % všetkých ciest zo sledovaných krajov.

V roku 2020 bol na tom stále najhoršie Banskobystrický kraj s cca 47 % nevyhovujúcich ciest. Za ním nasledujú Košický a Nitriansky kraj, ktoré vykazujú hodnoty medzi okolo 41-42 % nevyhovujúcich ciest. Zvyšné kraje majú pod 40 % nevyhovujúcich ciest. Najlepšie na tom je v tomto ohľade Trenčiansky kraj s iba 18 % nevyhovujúcich ciest.

V TSK majú samozrejme aj najvyššie percento ciest v dobrom stave, a síce 63 %. Najmenej ciest má v dobrom stave Prešovský kraj (27 %).

Z hľadiska druhého ukazovateľa technickej kvality ciest – priečnej nerovnosti – majú výsledky všetky kraje veľmi podobné. V tomto ukazovateli dosahuje až v cca 80 % ciest hodnotenie „dobrý“. V roku 2020 majú takéto hodnotenie ciest II. triedy Banskobystrický (83 %), Košický (81 %), Prešovský (87 %) a Žilinský kraj (84 %). Prešovský samosprávny kraj si v tomto „rebríčku“ svoje prvenstvo v porovnaní s predošlým sledovaným obdobím udržal.

Na druhej strane si taktiež svoje prvenstvo no v opačnom zmysle udržal Trnavský kraj, v ktorom je 16 % ciest v nevyhovujúcom stave. Najmenej ciest v nevyhovujúcom stave má Prešovský kraj (4 %).

Ani v prípade tohto ukazovateľa nebolo možné zanalyzovať rok 2021, keďže nebol Slovenskou správou ciest sledovaný.

Posledným sledovaným ukazovateľom bol počet dopravných nehôd. Počet dopravných nehôd sa v krajoch na cestách II. a III. triedy pohybuje v rámci sledovaného obdobia (2020 – 2021) vo väčšine prípadov v rozmedzí zhruba 270 – 380 ročne. V roku 2020 mal najvyššie počty nehôd stále Žilinský samosprávny kraj (379 prípadov) a najnižšie Trenčiansky samosprávny kraj (290 prípadov). V roku 2021 vykazovali najviac dopravných nehôd na týchto cestách kraje Prešovský (372) a Trnavský (378). Najnižší počet nehôd (278) mal Trenčiansky kraj.

Na základe výsledkov komplexnej dátovej analýzy môžeme konštatovať, že v rámci hodnotenia roku 2020 je najlepším krajom z pohľadu stavu vozovky, investovaných financií na správu a údržbu ciest a miery nehodovosti na cestách, ktoré má daný kraj v správe Banskobystrický samosprávny kraj (0,8). Tento kraj si drží miesto víťaza aj vzhľadom na predošlé sledované obdobie rokov 2014 – 2019. V tesnom závese za ním je Trnavský samosprávny kraj (1,2). Tretiu priečku obsadil Žilinský samosprávny kraj (1,8).

S najhorším hodnotením skončil v roku 2020 Košický (2,68) a Nitriansky kraj (2,61).

Najhoršie hodnotenie 5 nedosiahol žiadny zo sledovaných krajov.